Rodostrom

Strážovské vrchy - rozsiahly horský krajiný celok vo Fatransko-tatranskej oblasti. Na Z a SZ ho ohraničuje Považské podolie, na S Súľovské vrchy a Žilinská kotlina, na V Malá Fatra a Hornonitrianska kotlina, na ) spadajú k Podunajskej pahorkatine a na ) Z ich oddeľuje Jastrabské sedlo od Považského Inovca. Morfologické hranice sú veľmi výrazné a tvorí ich úpätnica vočí okolitým kotlinám a nížiám. V sev.-juž. smere dosahujú vrchy dĺžku 50 km, max. šírku vyše 30 km, celkovú plochu vyše 900 km2. Vertikálne sú extrémne Členité a značne heterogénne. Oba znaky sa výrazne prejavujú najmä v morfografii pohoria. Amúda reliéfu kolíše od mierne zvlnenej pahorkatiny (31-100m) cez členitú pahorka(101-180 m), vrchovinu (181-310 m), hor(311-470m) až po vysočinu (471-640 m). Najväčšiu plochu zaberá hornaStr. uhol sklonu kolíše medzi 2°-29°, najväčšiu plochu zaberá územie so sklonom 14-19°. Nadmorské výšky sa pohybujú v rozpätí 300-1213 m (Strážov), prevažná väčšina plopohoria leží pod úrovňou 700 m n.m. Extrémna heterogenita pohoria je výsledveľmi diferencovaného geomorfologického vývoja, najmä v závislosti od geol. stavby a litolog. vlastností hornín. - S. v. patria k jadrovým pohoriam Fatransko-tatranskej oblasti s osobitými tektonickými i litolog. znakmi. Netvoria jednotnú morfotektonickú štruktúru, ale niekoľko od seba veľmi odlišých čiastkových štruktúr.

Majú malé a veľmi asymetricky položené jadro, litolog. sú veľmi pestré, s veľkými rozdielmi v odolnosti horín. Kryštalické jadro pohoria proterozoicého a paleozoického veku je malé a asymetvysunuté do jv. časti, kde vytvára masív Malej Magury a Suchého. Budujú ho kryštaé bridlice, hl. ruly, migmatity a niekoľko typov granitoidov. Podstatnú časť tvoria silne zvrásnené a presúvané mezozoické kompleSev. okraj kryštalických masívov lemuje úzky pruh obalovej malomagurskej jednotky (bridlice, kremence, vápence, dolomity, pieskovce). Sev. od nej sa rozprestiera moý krížňanský príkrov, kt. buduje celú centrálnu časť. Tvoria ho prevažne str. a málo odolné komplexy zliechovskej a sčasti besérie (vápence, dolomity, slienité vápence, sliene, bridlice, kremence a piesNa krížňanskom príkrove sú plocho uložené komplexy chočského príkrovu, kt. tvoria prevažne veľmi odolné polohy masívvápencov a dolomitov. Chočský príbuduje miestami celé horské skupiny (Strážov, Basky, Rokoš, veľkú časť Trenčianvrchoviny), inde len trosky ako pozopôv. súvislého príkrovu. V nadloží chočského príkrovu sa miestami vyskytujú i zvyšky vyššieho príkrovu (strážovského), kt. tvoria veľmi odolné svetlé vápence a dolomi(Strážov, Basky, Hrubá Kečka ap.). Sz. okraj S. v. budujú intenzívne prevrásnené kommanínskeho príkrovu kriedového vePrevažnú časť územia tvoria kriedové str. až málo odolné horniny vo flyšovom vývoji (Butkovská brázda).

Mohutné bradlo Butkobudujú jurské útvary (krinoidové, piesčité a rohovcové vápence) a organogénne váspodnej kriedy. Centrálnokarpatský paleogén vystupuje v juž. časti Suchého a Malej Magury. Z nerastných surovín majú najväčší význam nerudné suroviny (vápence, sliene, dolomity a kremence). Najvýzn. lomy sú Butkov pri Ladcoch, lomy pri Mojtíne, pri Mníchovej Lehote, v Rožňových Miticiach, pri Nitrianskom Rudne, v Uhrovci, pri ValasBelej, Gápli (dnes časti Valaskej Belej) a Tužine. Z hľadiska stavby je pre S. v. príčná nejednotnosť až heterogenita stav. štýlu. Na SZ je bradlová šošovkovitá štruktúkt. sa kryje s Butkovskou brázdou a Butými bradlami. Druhý štruktúrny štýl predstavujú brachyvrásové štruktúry apalačého typu v str. časti pohoria (skupina Strážova). Tretí typ sa viaže k pokračovaniu mamegaantiklinály (Javorinka, Bevrchovina, Basky a Trenčianska vrŠtvrtý typ štruktúry má povahu hrastí (Malá Magura, Nitrické vrchy a Baské predhorie). Odraz týchto zákl. štruktúr v hrubej povrchovej tvárnosti S. v. podmienipliocénne neotektonické pohyby.

Na tejto zákl. schéme reliéfu sa uplatňujú v detailnej tvárnosti povrchu rôzne typy reliéfu a špec. formy, podmienené diferenciálnou eróziou podľa odolnosti hornín. Štruktúrne typy reéfu sa vyskytujú v takom bohatstve tvarov, kt. nemá obdobu v nijakom inom slov. pohoí. Na kryštalické horniny Malej Magury a Suého sa viaže hladko modelovaný reliéf so širokými ústr. chrbtami a rebrovite usporiaými rázsochami. Oveľa pestrejší reliéf sa viaže na príkrovovo-vrásové mezozoícké komplexy s veľmi menlivou odolnosťou horín. V mäkkých horninách, najmä v kriedoých slieňovcoch a bridliciach krížňanského príkrovu, vytvorili erózno-denudačné promnožstvo eróznych brázd a kotlín s hladko modelovaným pahorkatinným reéfom (Čičmianska, Zliechovská a Belianska kotlina, Porubská, Butkovská a Slatinská brázda ap.). Protikladným typom reliéfu sú štruktúrne formy v tvare morfolog. vyvýšeín typu príkrovových trosiek. Viažu sa na veľmi odolné súvrstvia masívnych vápencov a dolomitov chočského a strážovského prí Miestami tvoria celé horské skupiny, masívne chrbty al. plošiny (Basky, Rokoš, Holázne, Hrubá Kečka ap.). Od okolitého reliéfu na krížňanských prvkoch, najmä od eróznych brázd sú zväčša ostro ohraničené strmými svahmi a stenami s bralným reliéDetailná tvárnosť okrajov príkrovových trosiek je veľmi pestrá a striedajú sa tu súvisé skalné steny (zápole) s bralnými stráňami rozčlenenými úzkymi krasovými a polokraými dolinami a tiesňavami až po skalné mestá. V morfolog. exponovaných polohách sa zachovali príkrovové trosky len na malých plochách v podobe izolovaných vrchov (Strážov, Vápeč, Homôľka, Hrubá Zliezajňa a i.). Majú ráz pyramidálnych al. štíhlych kužeľovitých vrchov, resp. pretiahnutých hreňov s rozsiahlymi skalnými útvarmi a štruktúrnymi tvarmi. Keďže príkrovové trosky budujú karbonatické horniny, viažu sa k nim krasové javy povrchové (krasové plošiny, jamy, škrapy, slepé a poloslepé dolii podzemné (jaskyne), najznámejší je Mojtínsky a Teplicko-slatinský kras. Zovreté doliny majú povahu kaňonov až tiesňav a ich stráne vyznačujú časté bralné partie. Miestasa vyskytujú i epigenetické úseky dolín. Najznámejšiu vytvára Radotina na pomedzí s Domanižskou kotlinou. Štvrtý typ reliéfu sa viaže k str. odolným, prevažne spodnokrieým slienitým vápencom krížňanského príkrovu. Zväčša hladko modelovaný reliéf predstavuje prechod medzi reliéfom brázd a príkrovových trosiek. Vyznačujú ho plošiNajrozšírenejší je v krajinnej časti Javoa Belianska vrchovina. Piaty typ reliéfu sa uplatňuje na prvkoch bradlového pásma. K tomuto typu patria vápencové Butkovské bradlá. Vyznačuje ich veľká relatívna výškavysoké sklony a značný podiel skalných tvarozčlenených hlbokými skalnými tiesňaOkolité územie na mäkších kriedových sedimentoch má ráz podvrchoviny až pahors hladko modelovanými tvarmi. sa S. v. vyznačujú diferencovanými klim. pomermi. Juž. a jz. časti pohoria sú pod vplyvom teplej klímy Podunajskej nížiny a kotlín Považského podolia, S a SZ je chladší, vnútro pohoria je najdrsnejšie. Možno rozlíšiť klímu mierne teplú, vlhkú na J a Z, mierne teplú, veľmi vlhkú na S a mierne chladnú vo vyšších hornatinných častiach. Priemerná ročná teplota juž. a jz. častí je 7-8°C, na S pod 7°C a v str. hornatinných častiach len okolo 5 °C. Priemerné júl. teplosú 15-18°C, jan. -3 až -6°C, priemerný ročný úhrn zrážok 700-1000 mm. Najviac zrážok (100-120 mm) pripadá na jún, najmenej (45-59 mm) na febr. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje medzi 80-120. patria S. v. k povodiu Váhu a Nitry. Z väčších tokov tu pramení Nitra a niektoré prítoky (Nitrica, Radiša, Bebrava, Rajčanka, Domanižanka, Pružinka a Teplička). Vodný režim pohoria patrí k stredohorskej oblasti s maximom prietokov počas topenia snehu (marec-apr.), s minimom v zime. Zásoby podzemných vôd sú ovplyvnené geol. zložeím a reliéfom. V kryštalickej oblasti Malej Magury a Suchého sú podzemné vody obé na pukliny zvetralinovej zóny s početnými, ale menej výdatnými prameňmi. Oveľa väčší význam majú oblasti, kt. tvoria mezozoické útvary. Pre podzemný obeh vôd sú najvýzn. čisté masívne vápence a dolominajmä vyšších príkrovov. Vývery majú ráz krasových prameňov s veľkou výdatnosťou. Oproti tomu sú prvky krížňanského príkronajmä s väčšou prímesou nekarbonaticých látok, menej bohaté na podzemné voS. v. sú bohaté aj na term. vody (TrenčianTeplice; Belušské Slatiny, časf Beluše; Bojnice). - Najrozšírenejším pôdnym tysú rendziny, miestami v bralných oblasi litosoly. Rendziny sa viažu na karbonatické horniny a dominujú vo všetkých hornaých i vrchovinných častiach pohoria s výnimkou Suchého a Malej Magury, kde preádajú hnedé pôdy nenasýtené. V eróznych brázdach a na znížených okrajoch pohoria sú hnedé pôdy nasýtené, sprievodné rendzia pararendziny. - Pestrosť rastlinstva vyplýva do značnej miery zo sev.-juž. smeru pohoria medzi dolinami Váhu a Nitry a z váého, resp. dolomitového podložia. Mnoho druhov tu má sev., príp. juž. hranicu rozšírenia. Najväčšiu plochu lesov zaberajú bučiny, dubiny s dubom plstnatým sú dosť hojné v juž. časti, najsev. v Podhradskej doline vých. od Ilavy. Ojedinelé skupiny duba plstnatého sa však vyskytujú až po Domanižu v záp. a po Prievidzu vo vých. časti. Cer má sev. hranicu rozšírenia pri Trenčianskych Tepliciach a pri Brezanoch. Miesrastie dub plstnatý spolu s pôv. borovičo je v Karpatoch zriedkavé. V podraste sa vyskytujú okrem druhov dubín aj druhy horského rázu, napr. ostrevka vápnomilná (Sesleria varia), stoklas jednosteblový (Bromus monocladus), marulka alpínska (Calaalpina), peniažtek horský (Thlaspi montanum). Pri Timoradzi rastie teplomilná škumpa vlasatá (Cotinus coggyriai. V SR len na úpätí Rokoša rastie sivonka skalná (Aethionema saxatile). V juž. časti zhruba od Ilavy po Prievidzu je mnoho teplomilných druhov, ale viaceré z nich sa vyskytujú aj v sev. časti. Sev. hranicu rozšírenia majú napr. na Veľkom vrchu pri Osľanoch gypsopiesočná (Gypsophila arenaria), jasebiely (Dictamnus albus), pyštek kručinístý (Linaría genistifolial, pri Dolných Veszvonček sibírsky pravý (Campanusibirica ssp. sibirica), bezobalka sivá (Trinia glauca), v Podhradskej doline cesnak žltý (Allium flavum), devätorka rozprestretá (Fuprocumbens), hadí mor rakúsky (Scoraustriaca), kavyľ stredomorský (Stipa eriocaulis), astra zlatohlavá (Aster linosyris). Poniklec veľkokvetý rastie len v najjuž. časti, severnejšíe ho zastupuje poníklec slovenský (Pulsatitla slavica). Horské druhy sú najhojnejšie zastúpené na Strážove, mnohé sa vyú aj na Rokoši a v nízkych polohách Manínskych bradiel a Súľovských skál. Na Strážove rastie ostrica pevná (Carex firma), veronika kríčkovitá (Veronica fruticans), isík veľkohorský (Ranuncutus oreophiiskerník platanolistý (Ranunculus platajastrabník huňatý (Hieracium víllomliečivec alpínsky (Mulgedium alpiostrica vždyzelená tatranská (Carex sempervirens ssp. tatrorum), kostrava pestrá (Festuca versicolor). Na Rokoši má juž. hranirozšírenia soldanelka karpatská (Soldacarpatica), zvonovec ľaliolistý (Adeliliifolia), zvonček maličký (Campacochleariifolia), stokráska Micheliho (Bellidiastrum michelii), prvosienka holá (Primula auricula), veternica narcisokvetá (Anemone narcissífiora), muchovník vajcoý (Amelanchier ovalis). Viaceré z nich sa vyskytujú len na dolomitových skalách expoých na S vo výške asi 750 m n. m., zatiaľ čo na juž. svahoch, vzdialených len niekoľko metrov, sú teplomilné rastl. spoločenstvá. Prvotný prír. ráz zmenil človek v rôznych častiach pohoria veľmi nerovnomerne. Vyššie, masívnejšie časti, nevhodné na osídlenie, zostali zalesnené a pod vplyvom lesočinnosti prevažne so sekundárnou skladbou lesov. Nižšie vrchovinné a plošinaté časti pohoria boli do značnej miery odlesé a premenené na pasienky, lúky a polia. Erózne brázdy, širšie doliny a nízke predhosú odlesnené a osídlené prevažne sústreými vidieckymi i kopaničiarskymi roztrúými sídlami (oblasť Valaskej Belej a Košeckého Podhradia). Popri extenzívnom poľnohospodárstve má starú tradíciu sklár. výroba, na kt. nadväzuje navodobý sklár. priemysel. Z tech.-konštrukčných prvkov je význ. pomerne hustá cestná sieť miestneho i regionálneho významu. Vzrastá význam kúpeľníctva (Trenčianske Teplice; Belušské Slatiny, čast Beluše) a turist.-rekr. zariadení. - 5. v. predstavujú 3 zákl. typy krajiny : typ hornatínnej a vrchovinnej lesnatej neosídlekrajiny s lesohosp. a turist.-rekr. funk(Malá Magura, Suchý, Rokoš, Javorinka, Basky, Trenčianska vrchovina, Butkovské bradlá, Strážov), typ brázdovej predhorskej krajiny s vidieckou sídelnou štruktúrou, kult. stepou až lesostepou a poľnohosp. funkciou (Zliechovská a Čičmianska kotlina, Porubská a Slatinská brázda, Vestenická brána, Kšikotlina) a typ. vrchovinnej až planikrajiny s roztrúseným kopaničiarskym osídlením, kult. lesostepou a extenzívnym poľnohospodárstvom (Belianska a Temešská vrchovina).