Rodostrom

Valaská Belá
(Názov obce v : 1773 Bela, 1786 Bella, 1808 Bela, Valaszka-Bella, Walaská Bela, 1863-1898 Valasz1900-1913 Bélapataka, 1920 Valašská Belá, 1927- Valaská Belá)
- obec v okr. Prievidza, 3476 obyv. (1970). Písomne je doložená 1324, neskôr dosídlená valašskou kolonizáciou, v k. ú. je rozšírené kopaničiarske osídlenie. Obyv. sa zaoberali poľnohospodárstvom, zhotovovaním drobných drev. predmetov a podomovým sklárstvom. V m. č. Gápeľ bola od 18. stor. skláreň, 1904 postavili novú skláň a brusiareň. Za kapitalizmu obyv. trpeli nezamestnanosfou a vysťahovalectvom. V období SNP akt. podporovali partizánov, už pred jeho vypuknutim sa v obci vytvoril partiz. oddiel Ivan, kt. bojoval v rámci partiz. zväzku Ján Žižka. Na Okrúhlom vrchu sa 24. 11. 1944 odohral tuhý boj medzi partizánmi a nem. jednotkami. Roku 1970 pracovalo v priemysle 47 %, v poľnohospodárstve 16 % ekon. akt. obyv. Po II sv. vojne bolo zal. sklárske výr. družstvo - Krištáľ a text. výr. družstvo Ľudová tvorba.


valašská kolonizácia - v staršej historickej literatúre zaužívaný názov - kolonizácie na - valašskom práve.

valašské právo - súhrn právnych zvyklostí a noriem valašského obyvateľstva pri doosídľovaní horských oblastí Slovenska v 14.-17. storočí. Rozšírený a v ďalších kraUhorska, Ukrajiny, Poľska a Moravy. Pôv. - valasi prichádzajúci na naše územie z Valašska a Ukrajiny poznali už- nemecké právo, kt. modifikáciou podmienenou ich špec. spôsobom života sa vyvinulo v. p. Popri - obyčajovom práve pôv. slov. obyvateľstva a neskoršom nem. roľ. práve bolo v. p. treťou právnou sústavou, podľa kt. žili a riadili sa poddaní slov. dedín najmä v horských oblasNa základe privilégií (najznámejšie a najúplnejšie v Záp. Karpatoch je privilépre oravských a liptovských valachov z 1474, vydané uh. kráľom Matejom Korvíboli valasi na 6-20 rokov oslobodení od všetkých feud. povinností. Po uplynutí tzv. slobodných rokov odovzdávali zemepá20., výnimočne 50. časť z dobytka, 10. z bravov a včiel, konské popruhy, valašský syr, hune, kunie kožky a i. dávky. Povinnosťou celej valašskej obce bolo pohostiť zemeána pri jeho návšteve. Valasi boli povinní strážiť cesty, krajinské záseky, zemepanské lesy a konať voj. službu. Pozemkovú daň platili len vtedy, ak obrábali pôdu, št. daň ani cirk. - desiatok, ked'že patrili zväčša k pravosláviu, neplatili. Oslobodení boli aj od robotovania. Výsadné postavenie medzi nimali ich - šoltýsi a vojvodovia. Poddaní usadení na v. p. mali vlastnú súd. správu, ich postavenie bolo omnoho výhodnejšie, než postavenie slov. poddaného ľudu žijúceho na obyčajovom práve, kt. pre narastajúce vykorisťovanie často odchádzal do hôr a zasa dobytkárstvom. Po strate pôv. výprechádzali na v. p. aj poddaní žijúci na nem. práve. Od 2. pol. 16. stor., keď sa u nás začal proces znevoľňovania poddaných ( nevoľníctvo), feudáli obmedzovali aj právalašského obyv. Nútili ho robotovať a snemovými zák. z 1547, 1563 a 1574 latif št. daň, čím valasi klesali na úroveň podďaného Pudu žijúceho na zvykovom práve. Výsadné postavenie stratili urbariálnymi reformami z 1773 a podriadenosťou stoličnému súdnicavšak prežitky ich slobôd pretrvávali až do 2. pol. 19. stor. Likvidáciu v. p. na Slov. v podstate znamenali reformy Márie Terézie.
Lit. : Ratkoš, P.: Problematika kolonizácie na valašpráve na území Slovenska. In: Historické štúdie 24, 1980, s. 181-224.

Viac na linke www.valaskabela.sk