Rodostrom

Strážov - horská krajinná časť podcelku Zliechovská hornatina v Strážovských vrchoch. Na S ju ohraničuje Považské poSúľovské vrchy a Domanižská kotlina, na V Malá Fatra, na J Javorinka a Belianvrchovina a na Z Trenčianska vrchovina. Na väčšine územia je hlboko rezaný reliéf s amplitúdou medzi 311-470m, lokálne až veľmi hlboko rezaný reliéf s amplitúdou 741-640m, so str. uhlom sklonu 14-24`, loálne až do 29°. Nadm. v. horských chrbtov sa pohybujú medzi 800-1200m. Najvyšším bodom skupiny je Strážov 1213 m n. m. Horú krajinnú časť budujú horniny chočského príkrovu s polohami masívnych vápencov a dolomitov. V nadloží chočského príkrovu sú zvyšky vyššieho strážovského príkrovu (Strážov, Hrubá Kečka), tvoreného odolnými svetlými vápencami a dolomitmi. Príkrovy sa v reliéfe uplatňujú ako masívne chrbty (RovHrubá Kečka) al. v podobe izolovaných vrchov (Strážov, Mažiar, Rohatá skala, Rohaín, Hrubá Zliezajňa, Suché vrchy a i.). K týmkarbonátickým súvrstviam sa viažu bohaté krasové javy (krasové plošiny, jamy, škrapy, jaskyne) a skalné útvary (steny, kaňonovité doliny). Najznámejšie partie sú Mojtínsky kras, Sokolie, Strážov (št. prír. rezervácia) a Rovne. S. má prevažne súvislú pokrývku zmiešaného lesa (prevládajú listnáče, z ihličsmrek obyčajný). Skalné partie a okovidieckeho sídla Mojtín sú zalesnené. S. predstavuje typ hornatinnej zalesnenej neídlenej krajiny s 1 vidieckym sídlom Mojín, s lesohosp. a turist.-rekr. funkciou.